1.[b] Modlitby moje,[b\A] čím ste sa stali?[b\As] Myšlienok more, [b\G]celá spleť.
[es] Žaloby moje [es\Des] k tebe sa hnali [es\C] a zdá sa žiadna [F]odpoveď.
[b] Ťažko si kľakám,[b\A] ťažko aj vstanem,[b\As] so srdcom ťažkým [b\G]odchádzam
[es] a svoje bôle [es\Des] a svoje žiaľe [es\C]do smutných očí ukla[F]dám.
R:[B] Čo to stojí všetko [d]vypnúť [Es] a na všetko zabu[B\D]dnúť,
s tebou [Es\C]zostať, [Es\F] keď si [F]pri mne celkom [B]sám.
[g] Čo mi vravíš, túžim [d]počuť [C] [c] ticho si [B]pokľak[b]núť
a [Es\C]šepkať: [Es\F]"Hovor, [F]Pane, počú[B]vam!"
2. Možno mi povieš, že si ma čakal a že sa tešíš, keď som tu,
možnože mlčať budeme dvaja, no zaženieme samotu.
Možno mi povieš, kde bola chyba, ako ju možno napraviť.
Daruješ lásku, ktorá mi chýba, pošleš ma smutných potešiť.