Mesto spí - Pieseň o prijatí
Autor: O. Štyrák - Tvrdošanci
1. [D]Mesto spí už do tmy schúlené, [Dmaj7]za ním v biednej [h]maštali,
v sene, [e]leží dieťa, [A7]dýcha dnes prvý [D]krát.[A7]
[D]Malý púčik lásky velikej, [Dmaj7]z devy klíči [h]skromnej a čistej
[e]chveje sa, veď [A7]víta ho tma a [D]chlad.[A7]
2. [D]Že k nám prišiel z lásky Boží Syn, [D5+]nikto v kraji [h]vtedy netušil
[e]a každý ho [A7]len za človeka [D]mal.[A7]
Všetky zámky tupo zapadli, všetky ľudské srdcia vychladli,
vyhnaný u zvierat prví krát spal.
R: Neboj sa neplač dieťatko, [D5+]zavri očká a spi sladko.
Hoc ťa vyhnali, pevnú ochranu máš.
Mamka pesničku zaspieva, Jozef rúčky poohrieva
a ruka Otcova drží nad tebou stráž.
3. Od čias, čo prišla tvoja hviezda, [Dmaj7]žiari vždy cez búrky, tmy,
cez dážď, nevládal jej plameň uhasiť čas.
Ty si s nami, ty si stále tu, každý rok, deň, hodinu, minútu,
prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znovu v nás.
4. My však máme obsadené zas, [D5+]miesta nemáme a chýba čas,
nové zámky k starým prikladáme.
Zas ťa trápi od sŕdc naších chlad, neľúbime, jak ty mal si rád,
len chatrče pusté ti nechávame.
R: Vždy však spoznávame svoj klam [D5+]a dnes prichádzaš znova k nám,
odpusť, prosíme, nechceme už viac zrád.
Veríme ti, si Boží Syn, lásku nám dávaš, sám ňou si,
preto voláme: „Vďaka ti tisíckrát!“
[Dmaj7] = xx0222 [D5+] = xx0332
v sene, [e]leží dieťa, [A7]dýcha dnes prvý [D]krát.[A7]
[D]Malý púčik lásky velikej, [Dmaj7]z devy klíči [h]skromnej a čistej
[e]chveje sa, veď [A7]víta ho tma a [D]chlad.[A7]
2. [D]Že k nám prišiel z lásky Boží Syn, [D5+]nikto v kraji [h]vtedy netušil
[e]a každý ho [A7]len za človeka [D]mal.[A7]
Všetky zámky tupo zapadli, všetky ľudské srdcia vychladli,
vyhnaný u zvierat prví krát spal.
R: Neboj sa neplač dieťatko, [D5+]zavri očká a spi sladko.
Hoc ťa vyhnali, pevnú ochranu máš.
Mamka pesničku zaspieva, Jozef rúčky poohrieva
a ruka Otcova drží nad tebou stráž.
3. Od čias, čo prišla tvoja hviezda, [Dmaj7]žiari vždy cez búrky, tmy,
cez dážď, nevládal jej plameň uhasiť čas.
Ty si s nami, ty si stále tu, každý rok, deň, hodinu, minútu,
prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znovu v nás.
4. My však máme obsadené zas, [D5+]miesta nemáme a chýba čas,
nové zámky k starým prikladáme.
Zas ťa trápi od sŕdc naších chlad, neľúbime, jak ty mal si rád,
len chatrče pusté ti nechávame.
R: Vždy však spoznávame svoj klam [D5+]a dnes prichádzaš znova k nám,
odpusť, prosíme, nechceme už viac zrád.
Veríme ti, si Boží Syn, lásku nám dávaš, sám ňou si,
preto voláme: „Vďaka ti tisíckrát!“
[Dmaj7] = xx0222 [D5+] = xx0332
