1. Ten, [A]ktorého sme [A2]uzreli, bol [D2]Pán,
ten, [E4]ktorý sa nás [E]dotkol, cí[A]til ho každý [A2]z nás.
Ten, [A]ktorého sme [A2]počuli, bol [D2]Pán,
ten, [E4]s ktorým sme sa [E]stretli [A]v hĺbke [h]svojich [c#]sŕdc.
[D2]Práve o ňom svedčíme aj [c#]vám,
jeho [f#]slávny maje[D2]stát nad [h]svetom žiari [E4]nám[E].
2. Koľ[A]kí si zakrý[A2]vajú svoju [D2]tvár,
[E4]koľkí žijú [E]v tmách, [A]blúdia v prázdno[A2]tách.
Nech [A]môžu opus[A2]tiť beznádej [D2]dní,
tak [E4]poďme bratia, [E]sestry, nech sme [A]všetci [h]priateľ[c#]mi.
[D2]Spolu môžeme stáť proti [c#]búrkam
a [f#]do sŕdc plných [D2]tmy povo[h]láme svetlo [E4]dní[E].
R: [A]Svieť svetlo [A2]tmám, [f#]soľ zeme daj nám,
mrač[h]ná sa rozplynú, keď [G]príde láska [E4]k ná[E]m.
[A]Svieť svetlo [A2]tmám, [f#]Pán je ním sám,
[h]z nás Božou žiarou jeho [A\C#]svetlo
[D]svieti [h]každý [D\E]deň aj [D2]vám.
3. Koľkí sa cítia prázdni, hľadajú,
no pravý zmysel ciest stále strácajú.
Stačí iba chvíľku s nimi ísť,
ponúknuť zopár slov na príbeh o zranení.
Možno by v tých slovách plných lásky
o chleba lámaní boli hneď zachránení.
4. Soľ bez chuti je prázdna, bezmocná
a lampa zhasnutá je moci zbavená.
Nech naše srdcia požehnané sú,
nech nám v modlitbách dá Boh silu víťaznú.
Nech v pravde stojí dielo našich rúk,
nech vládne láska nám, nech obnoví svet náš Pán.
[A2] = 002200 [D2] = x00320 [E4] = 022200