František - Jedny šaty, nohy bosé
Autor: R. Mazíková
1. Jedny [C]šaty, nohy bosé, umý[e]va sa v rannej rose,
chvály [F]vzdáva, Bohu dáva srdce [G]z lásky úprimnej.
Úsmev [C]stály z tváre žiari, radu[e]je sa z Božej slávy,
slnku [F]spieva, keď sa stmieva, s hviezda[G]mi sa zhovára.
R: Franti[C]šek, Franti[a]šek, vypros [F]aj nám lásky [G]dar,
nech aj [C]my ľúbi[e]me [F]tak, ako nás ľúbi [G]Pán.
Franti[C]šek, Franti[a]šek, vypros [F]aj nám lásky [G]dar,
nech aj [C]my ľúbi[e]me [F]tak, ako [G]nás ľúbi [C]Pán.
2. K Otcu svojmu ruky spína, volá k nemu, keď usína,
aj keď vstane, volá: „Pane, vďaka ti, že svitol deň.
Vďaka, že sme tvoje deti, ty nás voláš, ďakujem ti.
Kvitnú kvety, slnko svieti, za všetko buď chválený“.
chvály [F]vzdáva, Bohu dáva srdce [G]z lásky úprimnej.
Úsmev [C]stály z tváre žiari, radu[e]je sa z Božej slávy,
slnku [F]spieva, keď sa stmieva, s hviezda[G]mi sa zhovára.
R: Franti[C]šek, Franti[a]šek, vypros [F]aj nám lásky [G]dar,
nech aj [C]my ľúbi[e]me [F]tak, ako nás ľúbi [G]Pán.
Franti[C]šek, Franti[a]šek, vypros [F]aj nám lásky [G]dar,
nech aj [C]my ľúbi[e]me [F]tak, ako [G]nás ľúbi [C]Pán.
2. K Otcu svojmu ruky spína, volá k nemu, keď usína,
aj keď vstane, volá: „Pane, vďaka ti, že svitol deň.
Vďaka, že sme tvoje deti, ty nás voláš, ďakujem ti.
Kvitnú kvety, slnko svieti, za všetko buď chválený“.
