1. Svet [D]sníval, že príde [e]kráľ a [A]knieža, čo získa [D]trón.
Ten pocit ho dávno [e]hrial a [A]pomáhal kráčať [D]tmou.
Len [D7]niekoľko rôčkov, [G]niekoľko zím,
čo [g]na čele s kráľom [D]izraelským,
si [h]zem otcov získa, [e]premôže Rím,
ten [A]sen mu bol náde[D]jou.
Tak [D7]úžasne málo [G]od Boha chcel,
tak [g]príšerne nízko [D]hľadal svoj cieľ,
že [h]hoci sa díval, [e]neuvidel
a [A]naďalej kráčal [D]tmou. Dá dá dá dá...
2. Svet sníval sny prízemné, chce vládu a víťazstvá.
No málokto z Písma vie, že Boh iný spôsob má.
On vybral si dievča nazaretské,
on vybral si miesto v poli a tme,
on vybral si plienky, zvieratá dve,
a musia mu zúbky rásť.
Až do dnes sa skrýva ako už vieš,
len v kráľovstve pravdy vládne aj dnes,
len v kráľovstve lásky môžeš s ním jesť,
len deti ho môžu nájsť.
Dá dá dá dá...