Kto si, kto som
Autor: Janais
1.[G] Kto ma chápe, keď nie ty hore?
[C9] Kto ma dvíha, keď padám dole?
[G] Kto ma nájde [D]tam, kde nikto už [C9]nehľadá?
[G] Kto je blízko vždy na pomoci?
[C9] Kto mi svieti v najtmavšej noci?
[G] Kto ma chráni [D]a nič za to [C9]nežiada?
R1: Kto si [G]ty, že ma [D]máš, nado [C]mnou držíš [G]stráž?
Kto si [G]ty, že vždy [D]vieš, kedy [C]prísť? Zostaneš (zostaneš)?
2. Kto si, že ťa nevidím vchádzať?
Kto si, že už nechcem ťa strácať?
Kto si, že vždy zlomené zacelíš?
Kto si, že ma hladíš a dvíhaš,
s láskou moje modlitby prijímaš?
Kto si, že ti na mne, na mne tak záleží?
R1: Kto si [G]ty, že ma [D]máš, nado [C]mnou držíš [G]stráž?
Kto si [G]ty, že vždy [D]vieš, kedy [C]prísť? Zostaneš (zostaneš)?
R2: Kto si [G]ty, že ťa [D]mám? Kto som [C]ja? Biedny [G]chrám.
Kto si [G]ty? Mi rozu[D]mieš, navždy [C]so mnou zostaneš.
Br.: Kto si [G]ty, kto som ja, ty si [D]svetlo, ja tma.
Daj, nech [C]stanem sa dňom, svetlo [G]vrátiš [D]doň.
Ty si [G]vánok aj dážď, moje [D]zlé stopy zmaž.
Veď aj [C]tma mizne napokon [G]nadrá[D]nom.
(ž: R1, R2; m: Br.)
3.[G] Kto ma ľúbi, keď nie ty hore?
[C9] Kto ma dvíha, nech vidím zore?
[G] Kto ma láskou [D]najväčšou [C]naplní?
[C9] Kto ma dvíha, keď padám dole?
[G] Kto ma nájde [D]tam, kde nikto už [C9]nehľadá?
[G] Kto je blízko vždy na pomoci?
[C9] Kto mi svieti v najtmavšej noci?
[G] Kto ma chráni [D]a nič za to [C9]nežiada?
R1: Kto si [G]ty, že ma [D]máš, nado [C]mnou držíš [G]stráž?
Kto si [G]ty, že vždy [D]vieš, kedy [C]prísť? Zostaneš (zostaneš)?
2. Kto si, že ťa nevidím vchádzať?
Kto si, že už nechcem ťa strácať?
Kto si, že vždy zlomené zacelíš?
Kto si, že ma hladíš a dvíhaš,
s láskou moje modlitby prijímaš?
Kto si, že ti na mne, na mne tak záleží?
R1: Kto si [G]ty, že ma [D]máš, nado [C]mnou držíš [G]stráž?
Kto si [G]ty, že vždy [D]vieš, kedy [C]prísť? Zostaneš (zostaneš)?
R2: Kto si [G]ty, že ťa [D]mám? Kto som [C]ja? Biedny [G]chrám.
Kto si [G]ty? Mi rozu[D]mieš, navždy [C]so mnou zostaneš.
Br.: Kto si [G]ty, kto som ja, ty si [D]svetlo, ja tma.
Daj, nech [C]stanem sa dňom, svetlo [G]vrátiš [D]doň.
Ty si [G]vánok aj dážď, moje [D]zlé stopy zmaž.
Veď aj [C]tma mizne napokon [G]nadrá[D]nom.
(ž: R1, R2; m: Br.)
3.[G] Kto ma ľúbi, keď nie ty hore?
[C9] Kto ma dvíha, nech vidím zore?
[G] Kto ma láskou [D]najväčšou [C]naplní?
